Som dieťa učiteľov a z učiteľskej rodiny. Kde sa len pozriem- učiteľ! Smejú sa tomu všetci v okolí. Rodičia aj starí rodičia veľmi starostlivo dbali, aby sme navštevovali divadelné predstavenia všetkého druhu. Nielen činoherné, ale aj operné a baletné predstavenia.
- Nebolo v meste výstavy, ktorú by sme nenavštívili. Či to už bola výstava umeleckých diel, miniatúr, filatelie, historických zbierok. Vždy bol dôvod ísť. Nie vždy sa mi chcelo, ale rodičia sa snažili z tejto akcie urobiť sviatok. Zašli sme si obyčajne potom na zákusok, alebo zmrzlinu a rozprávali sme si o dojmoch z výstavy, alebo predstavenia.
- V pubertálnom veku ma neodhovárali ani od koncertov spevákov a skupín, ktoré síce nepočúvali, ale ako alternatívu nehodnú ich záujmu mi dopriali.
Neskôr sme to ako deti aj zneužívali. Ísť s priateľmi na chatu sa dalo iba tak, že v blízkosti sa konal koncert, alebo výstava. Vždy sme začali tým, že bude výstava. Súhlas prišiel skoro okamžite.
- Bezcieľny výlet by nám nikdy veru tak ľahko neprešiel.
Dnes som matkou a sama pristupujem k deťom podobne. Výchova je skrátka výchova. Starostlivo dbám na všestranný umelecký a kultúrny rozvoj detičiek. Ako žena – matka ich vediem aj k výberu správneho oblečenia.
- Moje deti už vedia, že do divadla sa nechodí v športovom oblečení, že na koncert v športovej hale sa vyžaduje iný druh oblečenia ako na koncert v divadle.
Na moje veľké prekvapenie – neprotestujú ! Majú celkom vycibrený vkus a venujú sa hre na hudobný nástroj.
Dnes ma nie je potrebné presviedčať na koncert ako v detstve, dnes si veru vážim lístok do divadla, alebo knihu. Toto sú najčastejšie darčeky v našej rodine.
Už sa teším na vnúčatá ako im tento vzťah k umeniu a ku kultúre budeme spoločne odovzdávať. Sú to hodnoty, ktoré sa nedajú zaplatiť veru žiadnou mincou. Pretrvávajú stáročia.