Mladá generácia vníma domov v širšom kontexte. Doma v krajine, v Európe či dokonca všade vo svete. Patrí im celý svet, obrazne povedané a preto majú k nemu aj domovský vzťah.
Sú ale ľudia aj medzi mládežou, ktorí sú pevne viazaní iba ku konkrétnemu miestu. Býva to spravidla miesto, kde žijú so svojimi rodičmi. Miesto, kde poznajú prírodu, zvyklostí, ľudí okolo seba. Život si nechcú predstaviť na inom mieste.
Ak by sme urobili prieskum medzi staršou generáciou, tak by výsledkom určenia miesta domova bolo celkom určite Slovensko.
Ak som sa však opýtala skupinky mladých ľudí, kde chcú žiť, kde si chcú vytvoriť svoj domov, tak iba mizivé percento vyslovilo Slovensko. Ani toto sa nedá zovšeobecniť. Na seriózny záver by sme potrebovali relevantnú skupinu mladých ľudí a aj tú by bolo ešte potrebné roztriediť podľa veku.
Jedno je však absolútne isté: menej mladých ľudí cíti, že ich domovom a miestom, kde by chceli žiť nemusí byť Slovensko.
Dôvody sú rôzne. V popredí je ale otázka peňazí. Podarilo sa nám natoľko zdeformovať cítenie mládeže, že všetko merajú iba cez peniaze.
- Koľko zarobím
- Čo si za to kúpim?
- Aké auto, dom budem mať
Kde sa stala chyba ? Vieme ešte túto deformáciu v myslení našej mládeže odstrániť?
- Čo rodné mesto ?
- Priatelia ?
- Rodičia?
Nie sú toto podstatne dôležitejšie veci ako je kôpka peňazí?
Chcem dúfať, že sa to dá ešte zmeniť ! Mnohí zaiste zmenia názor na základe svojej skúsenosti pri práci v cudzine, kde síce zarobia možno viac, viac aj minú, ale málokto sa tam dokáže cítiť doma. Rozmýšľať a snívať v cudzom jazyku. Kým snívame v slovenčine, ešte máme šancu pochopiť, kde je náš domov. Kde čaká mama, otec. Kde poznáme každý výmoľ na ceste, poznáme stromy, kvety, stretávame ľudí, ktorí nás sprevádzajú od detstva, kde máme svoje korene. To je náš naozajstný domov.